August mesiacom dvoch tvárí. Na jednej strane vrcholí zber letnej úrody – záhony sú plné dozretých paradajok, uhoriek, cukiet či papriky – no mnohí záhradkári si zároveň doprajú zaslúžený oddych a dovolenku mimo domu. Záhrada však v auguste ponúka nielen radosť z úrody a voňavých večerov, ale kladie pred nás aj množstvo úloh. Práve v druhej polovici mesiaca sa totiž znova otvára „druhá šanca“ niečo zasadiť – letné horúčavy pomaly poľavujú a my môžeme začať novú vlnu pestovania. Dni sa skracujú, noci sú o čosi chladnejšie a na záhonoch sa po zbere cesnaku, cibule či zemiakov objavujú prázdne miesta, ktoré netreba nechať ležať ladom. Využite tieto odkryté hriadky na neskoré letné výsevy a prípravu pôdy – záhrada sa vám na jeseň aj budúci rok odvďačí bohatou úrodou.

Zber úrody v auguste

Letné mesiace sú vyvrcholením pestovateľskej sezóny a august patrí k najbohatším obdobiam zberu. V úžitkovej (zeleninovej) záhrade práve dozrieva množstvo plodov. Zbierame predovšetkým teplomilnú plodovú zeleninu, ktorá cez leto nasadila množstvo plodov. V polovici až koncom augusta v slovenských podmienkach stále zbierame uhorky, cukety, rajčiny, skoré zemiaky, papriku aj tekvice. Pokračuje tiež zber fazuľky (kríčkovej aj tyčovej), mladej mrkvy a ďalšej koreňovej zeleniny, ktorá bola vysiatá na jar. Ak ste siali letný špenát či hrášok v júni, aj tie môžete v auguste postupne zberať. Koniec augusta býva časom, kedy z repy cukrovej či krmnej začínajú vykúkať nad pôdu mohutné bulvy – ich hlavný zber však príde až na jeseň. Cibuľa a cesnak vysadené na jar sú už zväčša pozbierané a uskladnené; ak ste tak ešte neurobili, v úvode augusta dokončite zber ozimného cesnaku a cibule zo semena a nechajte ich doschnúť na vzdušnom mieste. Nezabudnite tiež na bylinky – bazalka, petržlenová vňať či pažítka teraz bujne rastú, takže si ich nastrihajte do zásoby (vňať petržlenu a kôpor môžeme nasekať a zamraziť na zimu).

Ovocie v auguste

Takisto ovocná záhrada ponúka v auguste bohatú nádielku. V priebehu augusta dozrievajú mnohé obľúbené druhy ovocia: prvé letné jablká a hrušky, slivky, ringloty, mirabelky, neskoré marhule aj broskyne. V auguste v podstate vrcholí sezóna zberu ovocia – končia letné ovocné druhy ako marhule, broskyne či nektárinky a žiariť začínajú slivky a iné neskoré kôstkoviny; ku koncu mesiaca postupne dozrievajú aj prvé neskoré odrody jabĺk a hrušiek. Okrem toho je ešte možné nájsť posledné letné maliny a černice, rodia druhé jarné výhony čučoriedok a kto pestuje aróniu či jarabinu, aj tie práve začínajú dozrievať. Bohatá úroda ovocia znamená, že mnohí záhradkári už v tomto období pripravujú poháre na zaváranie či sušičky ovocia. Skoré letné jablká a hrušky sú ideálne na priamu konzumáciu, keďže nevydržia dlho skladované. Naopak neskoré odrody, ktoré sa zbierajú na prelome augusta a septembra, možno uskladniť – pamätajte, že skladovanie je vhodné najmä pre pevné zimné odrody jabĺk a hrušiek, prípadne orechy. Ak máte nadbytok ovocia, pustite sa do zavárania džemov, kompótov či chutných ovocných štiav – v zimných mesiacoch tieto domáce dobroty určite oceníte.

Starostlivosť počas zberu

Pri oberaní ovocia si dávajte pozor, aby ste nepoškodili konáre stromov. Zrelé plody zbierajte opatrne – jablká a hrušky odtrhnite aj so stopkou a ukladajte ich do prepraviek vystlaných papierom. Opadané nahnité plody včas pozbierajte zo zeme a zlikvidujte (kompostovať ich možno len v prípade, že nie sú napadnuté hubovými chorobami). Koncom augusta môžete urobiť letný rez ovocných stromov, najmä kôstkovín ako slivka či broskyňa – odstránením zahusťujúcich a suchých konárikov pomôžete stromom pred zimou. Zároveň je vhodný čas začať s výsadbou nových sadeníc jahôd na budúcoročnú úrodu (ideálne okolo 20. augusta. Nezabúdajte ani na pravidelnú závlahu stromov počas suchých týždňov – prebiehajúce dozrievanie plodov a diferenciácia kvetných pukov na budúci rok si vyžadujú dostatok vlahy v pôde.

Čo ešte vysiať a zasadiť v auguste

Hoci august je predovšetkým mesiacom zberu, skúsení záhradkári vedia, že sezóna zďaleka nekončí. Mnohé druhy zeleniny môžeme v priebehu augusta ešte vysievať zo semien alebo vysádzať z priesad, a získať tak jesennú úrodu. Koniec leta je dokonca vhodný na výsadbu niektorých ozimných druhov zelenín pre skorú jar. Akonáhle teda zo záhonov zoberiete skoré zemiaky či cibuľu, neváhajte využiť uvoľnené miesto – zamedzíte rastu buriny a ešte si dopestujete čosi navyše. Na neskorú letnú a jesennú výsadbu vyberáme predovšetkým plodiny s krátkym vegetačným obdobím, odolné voči nižším teplotám, ktoré môžu v októbri prekvapiť. Nižšie uvádzame prehľad, čo všetko sa dá v auguste stihnúť vysiať alebo zasadiť.

• Listová zelenina (šaláty, špenát, rukola): Letné výsevy šalátov sa robia najmä v auguste. Vyberte odrody hlávkového šalátu odolné voči chladu, určené na jesenné pestovanie – tie spoľahlivo vytvoria hlávky do príchodu mrazov. Výbornou voľbou sú aj listové šaláty, ku ktorým patrí rukola či listová horčica – tie rastú rýchlo a znesú aj chladnejšie noci. Ešte v priebehu augusta vysievame tiež špenát, ktorého vegetačné obdobie je krátke (6–8 týždňov); do príchodu zimy stihne dať úrodu mladých listov na priamu spotrebu. Dopriať si môžete i menej známe listové šaláty na zimu – napríklad valeriánku poľnú (tzv. poľný šalát), ktorá je mimoriadne odolná voči chladu a dá sa vysievať aj veľmi neskoro. Práve valeriánka (zimný šalát) patrí k málu zelenín, ktoré vydržia vonku aj mrazy a poskytnú vitamíny uprostred zimy.
  
• Reďkovky a koreňová zelenina: Koniec leta je ideálny na rýchle výsevy reďkovky – odrodu Viola či iné jesenné odrody vysievame v polovici augusta a do 6 týždňov zberáme pekné červené buľvičky. Vyskúšať môžete aj čiernu reďkev (tzv. zimnú), ktorá má dlhšiu vegetačnú dobu (okolo 8–10 týždňov) a zberá sa na jeseň; výhodou je, že pri správnom uskladnení vydrží až do zimy. Z ďalšej koreňovej zeleniny sa v auguste sejú niektoré neskoré odrody mrkvy (napr. odroda Lenka) – tie zberáme na jeseň, prípadne menšie mrkvičky necháme prezimovať v pôde. Podobne je to s petržlenom: ak ho zasejete v auguste, časť úrody zberiete na jeseň ako mladý petržlen a časť necháte v zemi do jari. Pri výsevoch koreňovej zeleniny v lete dbajte na udržiavanie vlhkej pôdy – aby drobné semienka v horúcej pôde rýchlo nezaschli, polievajte záhon na dažďovku a prikryte ho netkanou textíliou, ktorú po vzídení odstránite.
  
• Brassica (kapustová) zelenina: Do polovice augusta máte poslednú možnosť vysiať rýchlo rastúce odrody čínskej kapusty či pekinskej kapusty pre jesenný zber – majú kratšiu vegetačnú dobu než hlávková kapusta a v chladnejšom septembrovom počasí sa im darí lepšie než v letných horúčavách (pri pestovaní v lete často vybiehajú do kvetu). Ešte začiatkom augusta sa dajú vysievať aj neskoré odrody kalerábu (napr. odroda Luna), ktoré do jesene stihnú vytvoriť pekné bulvy. Ak máte k dispozícii priesady brokolice či karfiolu s dostatočným predstihom (predpestované v júli), ich výsadbu do záhona neodkladajte – začiatok augusta je hraničný termín. Sadenice brokolice zasadené v prvej dekáde augusta vám prinesú ružice v októbri, kým pri výsadbe neskôr už nemusia stihnúť dorásť.
  
• Bylinky a ostatné rýchle plodiny: Z jednoročných byliniek môžete v auguste znova vysiať napríklad kôpor – rýchlo rastie a do jesene stihne narásť na zber aromatickej vňate (neskorý letný výsev vám tak poskytne kôpor práve v čase zavárania uhoriek či na sušenie semien). Podobne možno vysiať ešte jednu generáciu bazalky, hoci výnos už nebude taký veľký ako pri jarnom výseve. Zo strukovín stojí za zmienku fazuľa na lúskanie (kríčková): niektorí záhradkári ju sejú ešte začiatkom augusta pre malú jesennú úrodu čerstvých lúskov. Ak máte voľné miesto v skleníku, môžete skusiť zasadiť priesady rýchlorastúcich uhorkov či cukiet (z výsevu v júli) – v teplejšom prostredí chránenej pôdy by ešte mohli do prvých mrazov zarodiť, hoci úroda už nebude taká bohatá ako pri jarnom termíne. Vo všeobecnosti platí, že plodiny vysádzané v auguste už nestihnú dať také veľké výnosy, ako keby boli zasiate na jar, no i tak sa to oplatí skúsiť – aj pár čerstvých cukiet či paprika z neskorej výsadby poteší.

Ozimná výsadba: Koniec augusta a začiatok septembra je tiež čas myslieť na nasledujúcu sezónu. Do voľných hriadok môžete vysiať tzv. ozimnú zeleninu, ktorej semienka prezimujú v pôde a skoro na jar vyklíčia. Napríklad ozimný hlávkový šalát (špeciálne odrody, ako napr. Humil) sa vysieva koncom augusta – do zimy vyklíči, prezimuje v štádiu malých ružíc a hneď po roztopení snehu pokračuje v raste, takže prvé hlávky zbierate už v polovici apríla. Podobne sa dajú pred zimou vysiať aj mrkva či petržlen – semienka ležia v chladnej pôde a vyklíčia hneď začiatkom jari, čím získate náskok pár týždňov oproti jarnému výsevu. Koncom augusta je tiež vhodné vysadiť ozimnú cibuľu (malé cibuľky – tzv. sadzačku – zapracovať do pôdy), ktorá začne rásť na jeseň, prezimuje a na ďalšie leto budete mať skorú úrodu novej cibule. V dobrom záhradníctve možno zohnať aj ozimný cesnak pripravený na výsadbu (niektoré odrody sa vysádzajú už koncom leta, hoci častejšie sa cesnak sadí v októbri a novembri). Nezabúdajme ani na okrasnú záhradu: druhá polovica augusta je ideálny čas na výsadbu dvojročných kvetín zo semien (sirôtky, nezábudky, klinčeky) a tiež na sadenie prvých cibuľovín, ktoré zakvitnú na jar (snežienky, tulipány a pod.)

Výsev zelenej hnojenky (zelené hnojenie)

Ak už ďalšiu zeleninu sadiť neplánujete, určite nechajte pôdu nielen tak prázdnu. Uprostred leta dostala záťaž v podobe intenzívneho pestovania a po zbere úrody si záhon zaslúži regeneráciu. Zelené hnojenie je jednoduchý a ekologický spôsob, ako pôde dopriať živiny a odpočinok. Spočíva vo výseve špeciálnych rýchlorastúcich plodín – tzv. zelených hnojív alebo ľudovo hnojeniek – ktoré záhon dočasne pokryjú, ochránia ho pred burinou a mrazom, a potom sa zaryjú do pôdy ako organické hnojivo. Tieto rastliny sú úplne nenáročné na pestovanie a po zaoraní obohatia pôdu o cenný humus a živiny, zlepšia jej štruktúru a podnietia v nej aktivitu užitočných mikroorganizmov. Výsev robíme hneď po zbere úrody, najneskôr do polovice septembra, aby stihla narásť dostatočná biomasa. Záhon stačí plytko prekopčiť alebo vyplieť, rovnomerne rozsypať semienka a zapracovať ich hrabľami do vrchnej vrstvy pôdy. Plochu potom udržujeme mierne vlhkú, aby semená rýchlo klíčili. Po niekoľkých týždňoch, keď porast dosiahne výšku cca 15–20 cm, ho jednoducho pokosíme a zelenú hmotu necháme pár dní preschnúť na mieste. Následne zoschnuté rastliny zrýľujeme plytko do pôdy – stačí do hĺbky rýľa, aby sa organika premiešala so zemou. Takto zapravená hmota sa bude v pôde postupne rozkladať a do jari z nej vznikne kvalitné prírodné hnojivo. Horčica biela sa vysieva často – má rýchly rast, je odolná voči chladu a ak ju vysejete v lete, ešte do zimy zakvitne (je medonosná, láka včely) a vytvorí bohatú hmotu na zaoranie. Vika siata (vikovica) je druh jarnej hrachoviny, ktorá výborne viaže dusík z atmosféry – čiže obohacuje pôdu o dusíkaté látky – a jej korene pôdu pekne kypria do hĺbkyk. Často sa seje spolu s ovsom alebo jačmeňom (obilnina vytvára oporu pre popínavú viku). Facélia vratičolistá je univerzálne zelené hnojivo – veľmi rýchlo rastie (stačí jej ~6 týždňov), dobre prekoreňuje pôdu a znáša i sucho. Je taktiež medonosná a po zaoraní zanecháva pôdu v skvelej kondícii pre takmer akúkoľvek nasledujúcu plodinu. Okrem týchto troch možno na zelené hnojenie využiť aj ďatelinu, lucernu, pohánku či bob (fazuľa). Vika, ďatelina a bob navyše počas rastu zabraňujú erózii pôdy a prevzdušňujú ju do hĺbky svojimi korienkami. Po zrýľovaní zelenej hmoty môžete záhon nechať odpočívať až do jari – pred výsadbou novej zeleniny potom stačí pôdu len plytko skypriť kultivátorom alebo motykou.

Košík plný rozmanitej zeleniny – typická odmena pre záhradkára v auguste.

August v záhrade je naozaj pestrý mesiac plný práce, ale aj radosti. Zbierame plody, ktoré sme starostlivo pestovali od jari, a zároveň myslíme dopredu – na nadchádzajúcu jeseň aj ďalšiu sezónu. V podnebí ako na Slovensku nás čaká ešte niekoľko týždňov vhodných na pestovanie, preto by bola škoda nevyužiť ich. Či už sa rozhodnete pre druhú vlnu rýchlej zeleniny, alebo dáte prednosť zelenému hnojeniu, záhonom tým prospejete. Koncom leta nezabúdajte na dôkladné zavlažovanie záhrady – augustové slnko vie byť ešte poriadne ostré a pôda rýchlo presychá, preto kvety aj zeleninu výdatne polejte aspoň 2-krát do týždňa (v období sucha pokojne každý podvečer). Prajeme vám, aby ste si z vašej záhrady v auguste odniesli čo najviac zdravého ovocia a zeleniny, užili si farebnú paletu leta a zároveň pripravili pôdu na ďalšie obdobie. Nech vám záhradka prináša radosť aj úžitok až do neskorej jesene!

Aspoň raz do týždňa si spomeňte:

„Aký bude august posledný deň, taká má byť celá jeseň.“